Závislosť od Číny: Citlivým miestom fotovoltiky je riadiaca elektronika

Pri diskusii o závislosti Európy od čínskych technológií sa v súvislosti s fotovoltikou často hovorí najmä o solárnych paneloch. Väčší problém však môžu predstavovať meniče, riadiaca elektronika a zariadenia umožňujúce vzdialenú komunikáciu a zásah do prevádzky systému. Z pohľadu bezpečnosti podstatnú práve tieto komponenty citlivejšiu časť energetických systémov. 

V posledných dňoch na túto problematiku upozornil aj portál SITA Energetika „Najcitlivejšou závislosťou od Číny nie sú solárne panely, ale riadiaca elektronika“ (Deák, 2026). Článok vychádza z vyjadrení energetického experta Andreja Noska.

Jednou z najdôležitejších myšlienok článku je rozlíšenie medzi pasívnymi a aktívnymi prvkami energetického systému. Ako článok uvádza: „Solárny panel je po nainštalovaní prevažne pasívnym prvkom“ (Deák, 2026). 

Z pohľadu riadenia energetického systému je preto rozdiel medzi fotovoltickým panelom a napríklad meničom zásadný. Úplne inú úlohu majú meniče, výkonová elektronika batériových úložísk, systémy BMS a PCS, ochranné a riadiace prvky, SCADA systémy alebo cloudové služby. Tieto technológie už nie sú iba pasívnou súčasťou elektrárne.

SITA upozorňuje: „Tieto zariadenia môžu priamo ovplyvňovať výrobu, spotrebu alebo tok elektriny“ (Deák, 2026).

Mnohé z nich sú zároveň pripojené k internetu alebo k ďalším komunikačným sieťam. Na spomínané riziká upozorňujú aj zahraniční odborníci, napr. v článku Inverter supply chains and cybersecurity od IEA (Levi, 2026).

Dôležitou otázkou je vzdialený prístup

S rozvojom inteligentnej energetiky rastie množstvo zariadení, ktoré medzi sebou komunikujú. Moderný fotovoltický systém môže prepájať menič, batériové úložisko, inteligentný elektromer, nabíjanie elektromobilu, energetický manažment domu či ďalšie technológie.

Práve preto sa do popredia dostáva otázka, kto má k týmto zariadeniam vzdialený prístup a aké možnosti ovládania systému tento prístup poskytuje.

Podľa Andreja Noska (Deák, 2026) môže kompromitovaný aktívny prvok meniť správanie už prevádzkovanej elektrárne alebo batériového úložiska.

Rozhodujúce je hodnotiť: „akú funkciu zariadenie v sústave vykonáva, aké má komunikačné možnosti a kto má nad nimi kontrolu“ (Deák, 2026).

Ako uvádza článok Inverter supply chains and cybersecurity (Levi, 2026), samotný čínsky pôvod zariadenia automaticky neznamená bezpečnostnú hrozbu a bezpečnostné riziká je potrebné riešiť technickými pravidlami a kybernetickou ochranou. To je dôležité nielen pri veľkých energetických zariadeniach, ale čoraz viac aj pri fotovoltických a batériových systémoch v rodinných domoch a firmách.

V spoločnosti KAVENT považujeme túto tému za dôležitú. Kybernetickú a energetickú bezpečnosť považujeme za podstatnú súčasť celého fotovoltického systému. Aj preto pri našich riešeniach používame technológie značky Fronius. Fronius International je rakúska spoločnosť, ktorá pri svojich digitálnych energetických službách deklaruje európsku dátovú infraštruktúru. Pri monitorovacej platforme Fronius Solar.web sú užívateľské dáta uložené výhradne na serveroch Fronius v Rakúsku a systémové dáta na európskych serveroch. Cloudové spracovanie dát prebieha v Európe.

Pre nás je to jeden z argumentov pri výbere technológie – popri kvalite zariadení, servise, technických možnostiach a schopnosti prepájať fotovoltiku s batériovým úložiskom a ďalšími energetickými technológiami.

Zdroje:

DEÁK, N. 2026. Najcitlivejšou závislosťou od Číny nie sú solárne panely, ale riadiaca elektronika. In Sita Energetika. [online]. Dostupné na: https://sita.sk/venergetike/najcitlivejsou-zavislostou-od-ciny-nie-su-solarne-panely-ale-riadiaca-elektronika/

LEVI, P. et al. 2026. Inverter supply chains and cybersecurity. In IEA. [online]. Dostupné na: https://www.iea.org/commentaries/inverter-supply-chains-and-cybersecurity